Keď na vás ani spovedník nemá čas...

Autor: Marta Fartelová | 13.11.2019 o 17:37 | (upravené 13.11.2019 o 17:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  952x

Aj ten najtalentovanejší človek niekedy v živote narazí na svoje vlastné hranice. Možno nevie opraviť elektrinu v domácnosti, nevie sa naučiť šoférovať, upiecť koláč s kysnutého cesta, nevie si opraviť auto...

Za hranicami vlastných schopností hľadáme ľudí, ktorí ovládajú činnosti, v ktorých sa necítime doma. Občas tohto človeka nájdeme v rodine, medzi priateľmi, či v okolí. V tom prípade musíme však počítať s tým, že priateľsky a bezplatne poskytnuté služby sa nedajú reklamovať. Alebo možno aj dajú, ale len raz a cena za reklamáciu je privysoká. Preto často hľadáme skutočných odborníkov, ktorí ovládajú svoje remeslo, poskytnú nám očakávanú službu a prirodzene si za ňu dajú aj dobre zaplatiť. Máme obľúbený servis, v ktorom nám opravia auto, kaderníčku, ktorá nám vyčaruje vysnený účes, obľúbenú taxislužbu, ktorá nám pristaví auto aj v tom najnevhodnejšom čase, pekáreň, kde majú tie najlepšie koláče...

Keď má človek zmätok v hlave, alebo v duši, môže sa obrátiť s prosbou o radu priateľov. Priatelia sú však od toho, aby vám vždy nadržiavali, a tak musíme byť pripravení na to, že nikdy nebudú objektívny. Ak hľadáte radu odborníka, vyhľadáte psychiatra, psychológa, kňaza, numerológa, či veštca. Ja som si vybrala klinickú psychologičku. Už len samotný prvý krok nebýva jednoduchý, človek si musí uvedomiť, že nie je tým najmúdrejším a najschopnejším človekom v okolí a potrebuje od niekoho poradiť. Ani ďalší krok, ktorý ho čaká nie je najľahší. Kde hľadať odborníka na dušu? Môže sa pýtať svojho okolia na odporúčania, no to by musel priznať vlastnú slabosť. Ja som nakoniec skončila na internete, kde som lúskala možnosti a čítala recenzie.

Napokon som si vybrala doktorku Hatrákovú, ktorá mala na internete skvelé referencie a vyzerala skutočne skúsená. Viac ako mesačné čakanie na prvý termín návštevy mi len potvrdzovalo, že pani doktorka je nesmierne žiadaná, a tak som trpezlivo čakala na termín, ktorý som dostala. 

Myslím si, že som pomerne veľký extrovert, ale odhaľovať si dušu nie je ani pre mňa až taká pasia. Pred prvým stretnutím som okrem očakávania cítila aj zvláštne obavy. Na dohodnuté sedenie som prišla asi 3 minúty pred dohovoreným časom. Celý život si potrpím na presnosť a len zriedka sa mi stane, že niekam meškám. Pani doktorka mi otvorila dvere, usadila ma do miestnosti, ktorá vyzerala ako konzultačná, povedala mi: "Ešte momentík, prosím!" a odišla. Z vedľajšej miestnosti som počula tlmené hlasy, tak som predpokladala, že išla ukončiť predchádzajúce stretnutie, aby sa  mi mohla venovať. Pani doktorka sa neukázala najbližšiu pol hodinu. Prvých pätnásť minút som si vravela, že je to v poriadku, že možno práve niekoho odhovára od samovraždy, aj keď som pociťovala nervozitu. No po pätnástich akademických minútach som cítila, ako vo mne narastá hnev. Začala som zvažovať, že odídem. "Dám jej ešte päť minút, ešte päť..." presviedčala som sa. Zvádzala som vnútorný boj a presviedčala samu seba, že by som nemala ísť s predsudkami na prvé stretnutie so svojou psychologičkou, že také veci sa stávajú, že jej mám dať šancu. "Možno mi chcela dať priestor sa zamyslieť, čo vlastne chcem. Možno je čakanie a vnútorný monológ už súčasťou nasledujúcej terapie..." vravela som si v duchu.

Keď sa pani doktorka po pol hodine objavila a hlboko sa mi za meškanie ospravedlňovala, tak som skutočne zahodila všetkku svoju predpojatosť, posadila sa do kresla a začala jej rozprávať prečo som prišla. Pani doktorka sa však počas môjho rozprávania každých pár minút pozerala na telefón, stihla napísať sms-ku, občas sa obzrieť do okna (asi chcela vedieť aké je počasie) a ja som sa strácala vo vlastnom monológu a občas aj v jej otázkach.  Po polhodine rozhovoru (keďže pani doktorka mala polhodinový sklz) prišiel samozrejme ďalší pacient, ktorého musela usadiť a pozeranie na hodiny na telefóne nabralo ešte silnejšiu intenzitu, keďže ďalší pacient už čakal. Škoda, že pani doktorka nerozmýšľala nad tým, že niektorý pacient bude potrebovať pár minút navyše a svoje sedenia si naplánovala bez akejkoľvek časovej rezervy.

Či som zaplatila za túto neštandardnú psychoterapiu? Bohužiaľ, áno. A musím povedať, že ľutujem. Neupečené mäso v reštaurácii by som vrátila a pokazený účes si dala opraviť. A neľutujem ani peniaze, ktoré som radšej mohla dať dcére na tenisky, ale fakt, že som pani doktorke nepovedala, že som s jej službami bola viac ako nespokojná.

Chápem, že doba je rýchla. Na nič nemáme čas, naháňame sa z jedného miesta na druhé. Väčšina ľudí tomuto trendu podľahne a často samozrejme aj ja. Ale je nesmierne smutné, keď človek pociťuje časový stres aj na sedení u psychologičky. 

Neočakávala som nič navyše. Chcela som len, aby som dostala 60 minút u odborníka, za ktorého som si zaplatila.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stačilo, štát nebude môcť minúť viac ako si naplánoval

Rezort financií chce výdavkové stropy.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo


Už ste čítali?