Opatrenia voči koronavírusu versus realita

Autor: Marta Fartelová | 16.3.2020 o 15:22 | (upravené 16.3.2020 o 15:30) Karma článku: 6,76 | Prečítané:  2239x

V posledných dňoch na našu modernú a značne rozmaznanú spoločnosť doľahli ťažké časy. Niektorí sa k nim postavili čelom, niektorí chrbtom a niektorí tak trochu bokom. Ale nechcem súdiť postoje ľudí, lebo to mi neprináleží.

Ja som cítila potrebu správať sa zodpovedne, pretože som si povedala, že nikto nie je ostrov, každý má v rodine človeka patriaceho do ohrozenej skupiny a práve teraz je čas prispieť svojou trochou do mlyna, aspoň tým, že budem ohľaduplná. Snažím sa k tomu viesť i svoje deti a dokonca aj rodičov, i keď za cenu prvotných hádok, ale myslím, že výsledkom je pochopenie a dokonca užší kontakt a záujem, ako kedykoľvek predtým. 

Asi ako všetci sledujem denne správy, tlačové konferencie, hoci v bežnom živote som úplný ignorant politicko-spoločenského diania, radšej si pustím film, či prečítam knihu. Prvé dni som cítila hrdosť na Slovensko a jeho radikálny postoj, s ktorým sa k hrozbe koronavírusu postavila. Verila som, že verejní činitelia robia správne kroky, odpúšťala som im malé prešľapy a z hĺbky duše som bola presvedčená, že to všetko zvádneme. Že predídeme talianskemu scenáru, lebo sme disciplinovanejší, aj keď nie všetci, ale aspoň väčšina.

Verila som, až kým som neprišla k tomuto problému bližšie . Jeden príbuzný sa totiž vo štvrtok minulý týždeň dozvedel, že počas školenia v práci prišiel  pred desiatimi dňami do kontaktu s kolegom, ktorému potvrdili koronavírus. Ako zodpovedný občan si pobalil základné potreby, potraviny a sám odišiel do domácej karantény. (Podotýkam, že od rodiny). Na info linke, kde sa dovolal po niekoľkých hodinách, čo tiež ale chápal, lebo linky sú preťažené, mu povedali, že odbery mu spravia, keď bude mať teplotu na 38°C. Hoci v pochopiteľnej panike, prijal všetky pravidlá a trpezlivo čakal, čo sa bude diať, mal pred sebou dva kritické dni, kedy sa u 97% ľudí prejavujú prvé príznaky. Čo čert nechcel, na druhý deň mu teplota vystúpila a on opäť volal info linku, aby nahlásil, že už patrí ku skupine občanov, ktorým robia testy. Dva dni sa nič nedialo a napriek urgenciám sa nikto s odbernou sadou nedostavil.

Napokon, v nedeľu o tretej v noci prišla poňho sanitka, ktorá ho odviezla na infekčné oddelenie. Tam mu spravili výtery a pekne uprostred noci ho vypoklonkovali von, že sanitka je zazmluvnená len na cestu do nemocnice. Napriek všetkým vyhláseniam premiéra, hlavného hygienika, pokračujúc cez ubezpečenia v médiách, že odbery vám prídu spraviť domov. Tak stál pred nemocnicou bez peňazí uprostred noci, aspoň s bankomatovou kartou. Nič iné mu nezostávalo, ako si vybrať peniaze a ohroziť prípadnou nákazou taxikára. Aké prekvapenie, keď zistil, že žiadna taxislužba nemá auto. Keďže ísť pešo bolo nepredstaviteľné, nezostávalo mu nič iné, ako sadnúť na prvú MHD a odviezť sa domov. 

Absolútnym paradoxom, že človek, ktorý sa správal celý čas zodpovedne, bol nakoniec donútený neadekvátnym zdravotníckym prístupom k hrubému porušeniu karantény. Samozrejme, že jeho meno nezverejním, lebo v tomto Absurdistane by mu nakoniec mohla ešte prísť pokuta. 

V každom prípade mu držím palce, aby výsledky, ktoré prídu o tri dni boli negatívne a aby sa napriek tomuto zážitku dokázal ešte správať zodpovedne. Ja sa budem a dúfam, že sa nad sebou zamyslia i kompetentní, či je tento postup skutočne v súlade s pravidlami, ktoré nam denne deklarujú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?